Z portfólia Christie's – Ayer Mansion stvárňuje umelecké dielo z pera Louisa Comfort Tiffanyho

Vzácnejší ako diamant od rovnomenného dizajnéra šperkov je dom jediný svojho druhu – Ayer Mansion. Táto rezidencia bola kompletne navrhnutá Louisom Comfort Tiffanym, synom Charlesa Tiffanyho, zakladateľa známej značky Tiffany & Co. Louis, narozdiel od svojho otca, nevenoval pozornosť šperkom, ale inklinoval k interiérovému dizajnu a architektúre.
Louis C. Tiffany bol trendsetter vkusu a majstrom ornamentu a farieb –  jeho tvorba pomohla rozvoju interiérového dizajnu a zároveň spustila prevrat farbenia skla, vďaka čomu sa stal vplyvnou osobnosťou amerického dizajnu. 

Jediné plne dokončené sídlo od Tiffanyho bolo postavené v roku 1901 a pozostáva z dvoch budov, ktoré sa rozprestierajú až na 5 poschodí. Mestská vila v rozmeroch takmer 1450 m2 je považovaná za najobsiahlejší žijúci príklad dizajnérovej rezidenčnej vízie a je jedinou budovou, na ktorej dizajnér pracoval od počiatku až po kolaudáciu (vrátane exteriéru).

Dispozícia nehnuteľnosti pozostáva zo 6 spální, 12 kúpeľní, obývacích a jedálenských priestorov, niekoľkých salónikov, klubovne, 2 pracovní, súkromného apartmánu, posilňovne s wellness zónou, vinárne, menšieho baru, terasy, strešnej terasy a garáže pre 3 autá. 

Medzi najvýraznejšie a ospevované prvky patria jednoznačne schody trompe-l'œil zdobené s precíznosťou každého detailu, až sa zdá, že skutočne vedú do starovekej gréckej svätyne. Tiffany použil jemu charakteristické vrstvenie číreho a matného skla pre pridanie pozoruhodnej optickej ilúzie a trojrozmernej hĺbky.

Dizajnérovo zázemie v tvorbe lámp sa odzrkadlilo v kreatívnom použití skla naprieč celým bývaním, či už vo forme tabuľového skla alebo v detailoch farbeného skla. Nesmie samozrejme chýbať ani osvetlenie na mieru zdobiace interiéry naprieč celou nehnuteľnosťou. Tifannyho slávne mozaikové lampy sa často objavujú v aukciách po celom svete, ich cena sa zvyčajne šplhá na 3 milióny dolárov a popularita podnecuje aj predaj napodobenín. 

Niekoľko dekád bola budova sídlom viacerých neziskových organizácií a slúžila aj ako kultúrne stredisko pre ženy z okolitých univerzít. Počas tejto doby boli dvere pravidelne otvorené verejnosti za účelom prehliadok, koncertov a prednášok. 

Pravdepodobne jedna z najžiadanejších rezidencií v Bostone sa dnes predáva ako jeden privátny celok, práve kvôli zachovaniu jej impozantnej historickej hodnoty – v roku 2005 bola budova oprávnene vymenovaná za Národnú kultúrnu pamiatku (National Historic Landmark).